Úvodní strana / Články / Odkazy
Fotky / Downloadz /

Předchozí strana   Zpět do nadřazené sekce Chaos Magick for Morons ™  

Vytisknout Vytisknout

Základné informácie o Chaos-mágii #3

Štyri koncepty mágie z pohľadu filozofie viery

Magické modely

V priebehu 20. storočia dochádza k vyprofilovaniu štyroch základných filozofických konceptov mágie. Tieto koncepty úzko súvisia s otázkou poňatia viery v mágii a vytvárajú základné paradigmy, po ktorých sa bude vývoj magického myslenia v budúcnosti uberať.

Démonologický model

Jednoznačne najstarším konceptom mágie je démonologický model. Vychádza sa v ňom z predpokladu, že v okolitom svete existujú reálne bytosti (démoni, duchovia atď.), s ktorými mág vstupuje do kontaktu, aby ich spoznal a získal za akýchsi „služobníkov“. Mág tu pôsobí ako prostredník medzi svetom bežnej reality a svetmi transcendentnými. Tento model je typický napr. aj pre šamanizmus a odvodzujú sa z neho predstavy, ktoré majú o mágii laici. V Európe bol najviac prijímaný v renesančnej dobe, avšak aj dnes sa k nemu hlási mnoho mágov. V 20. storočí ho zastávali napr. A. Crowley, F. Bardon, G. Gregorius a odvolával sa naň aj anglický rád Zlatý úsvit.

V démonologickom modely usiluje mág o získanie prístupu do sveta entít, ktoré je možné označiť za „magické bytosti“. Tento svet má svoje vlastné zákony, ktoré musí mág poznať, aby mohol ovládať sily a entity, ktoré tu pôsobia. Tieto bytosti majú svoje mená, signatúry, vlastný špecifický charakter a sú vlastne samostatnými osobnosťami s ľudskými vlastnosťami. Mág v stave tranzu vstupuje do ich ríše, kde si tieto entity buď nakloní alebo získa ich služby, čo závisí od množstva jeho poznania a moci. Tieto vzťahy nie sú bez nebezpečia, pretože sú aj duchovia slúžiaci neradi, ako aj takí, ktorí sa mága pokúšajú oklamať. Za svoje služby často požadujú obeť alebo protislužbu. Akonáhle je pomoc ducha, či démona zaistená, mág ho „vypúšťa“ za účelom splnenia konkrétnej úlohy rovnako, ako by to učinil v prípade bežného ľudského pomocníka. Duchovia i démoni sú vysoko „špecializovaní“, čo znamená, že každý z nich ovláda alebo môže byť nápomocný len v istom obmedzenom okruhu. Tieto súvzťažnosti sa riadia astrologickými korešpondenciami.

Démonologický model teda predpokladá, že mág vstupuje do už existujúceho transcendentného sveta a spolupracuje so svojbytnými entitami. Ak nepozná ich „pravé mená“, „zaklínacie formule“ alebo „znaky“, ktoré by mu nad týmito entitami prepožičiavali moc, jeho úsilie bude márne. Rovnako potrebné je poznať správny spôsob komunikácie a pevné zákonitosti transcendentných svetov.

Energetický model

Energetický model sa začal postupne vytvárať z mesmerizmu. Prostredníkom každého liečebného procesu bol podľa Mesmera „zvierací magnetizmus“, čo je prírodovedecky bližšie neurčená životná sila s ktorou sa neskôr stretávame pod rozličnými menami od Reichenbachovho „ódu“ až po „astrálne svetlo“ E. Léviho. Toto zameranie sa na rôzne energie sa prejavilo aj v mágii. Už rád Zlatý úsvit, zastávajúci inak pozície klasického démonologického konceptu, niesol vo svojom učení isté prvky energetického modelu, prevzaté z indickej jógy.[10] Najväčšej popularity však tento model dosiahol po druhej svetovej vojne, najmä v 60. rokoch, vďaka rozšíreniu sa teórií hlbinnej psychológie a filozofie W. Ostwalda.

Energetický model sa vo svojej najčistejšej forme v zásade zrieka každej duchovnej tézy. Mág už nie je zaklínačom démonov, ale skôr umelcom pracujúcim s energiami. Musí dokázať vnímať subtílne energie, polarizovať ich a usmerňovať. Talizmany a amulety (známe aj v modely démonologickom), sú príkladom umelo vytvorených predmetov, resp. nástrojov, ktoré mág za pomoci rituálov nabíja určitými presne cielenými energiami. Ak chce mág prenášať silu, k čomu je energetický model obzvlášť vhodný, musí mať buď sám dostatok sily, alebo mať prístup k inému zdroju energie. Taktiež sila nie je vždy chápaná rovnako. Spektrum jej ponímania sa pohybuje od rozdelenia na pozitívne a negatívne energie až po teóriu neutrálnej sily, ktorú mág sám polarizuje. Nepracuje sa tu už s anjelmi, démonmi, kabalistickými sférami, planetárnymi inteligenciami a pod., ale vyvíja sa snaha aktivizovať konkrétny planetárny princíp, aby mág s pomocou jeho energie dosiahol svojho cieľa. Hierarchie anjelov a démonov sú tu teda buď silne zredukované, alebo úplne miznú v čistom „tanci energie“.

V energetickom modely sa kladie dôraz na individualitu mága, ktorá tu stojí takpovediac opustená a nemôže dúfať v pomoc duchovných bytostí, ako je to možné v modely démonologickom. Oslabuje sa taktiež tradičná autorita magického majstra, či zasväcovateľa. Dôležitou sa stáva osobná empíria, danosti a schopnosť mimozmyslového vnímania.

Psychologický model

Vznik psychologického modelu mágie podnietili najmä objavy S. FreudaC. G. Junga. Za dvoch prvých mágov, ktorých dielo je výrazne ovplyvnené psychologizujúcim, či skôr psychoanalytickým myslením, sú považovaní A. Crowley a A. O. Spare. Crowley sa v intenciách psychologického modelu pohyboval najmä spočiatku svojho pôsobenia a neskôr sa priklonil ku klasickému démonologickému modelu. Spareov vývoj bol opačný. Niektoré z jeho neskorších téz sú takmer totožné s tézami niektorých psychoanalitických teórií.

V prípade psychologického modelu sa jedná o akýsi prechodný stupeň, ktorý si z energetického modelu prepožičiava jeho homocentrizmus, avšak vo svojom základe čerpá z modelu démonologického. Samotným démonom alebo duchom ale nepripisuje vonkajšiu, objektívnu existenciu, no považuje ich za subjektívne a psychické entity. Mágiu teda neobjasňuje pomocou nových mechanizmov, ale stavia ju na iné miesto než ostatné modely – do vnútra ľudskej psychiky. Tento model narába so svojrázne poňatými prvkami animizmu – všetko, čo mág počas svojho magického konania vníma, sa odohráva v jeho duši, kde pôsobí bližšie nedefinovaný mechanizmus, ktorý následne spôsobuje zmeny v rámci trojrozmernej reality.[11] Ku všetkým magickým aktivitám dochádza v podvedomí, resp. v nevedomí. Mágia sa tu neobjasňuje, ale čisto pragmaticky sa poukazuje na to, že špecifické manipulácie s ľudskou psychikou vedú k magickým výsledkom. Tento prístup je blízky dnešnému utilitaristickému mysleniu, ktoré sa, ako upozorňuje už Crowley, stále viac zaujíma o to „ako“ než o „prečo“. V dnešnom relativistickom svete, kedy je spochybnená väčšina doterajších „právd“ náboženského, politického, vedeckého, či sociologického charakteru, predstavuje psychologický model premietnutie aktuálneho ducha času do konkrétneho magického konceptu. Takto poňatá mágia má naviac tú výhodu, že je pre dnešného človeka zrozumiteľnejšia a prijateľnejšia, než viera v duchov a démonov.

V praxi dochádza k prepájaniu psychologického modelu a modelu démonologického i energetického. Mág napr. pripúšťa komunikáciu s duchmi a démonmi, avšak považuje ich za projekcie jednotlivých psychických archetypov, alebo používa energetický koncept, ale odvoláva sa pritom na „sily podvedomia“.

Informačný model

Kybernetická mágia je najmladším odvetvím mágie a s ohľadom na jej doposiaľ prebiehajúci vývoj je ťažké ju historicky zaradiť. Jej základy boli formulované v roku 1987 a v súčasnej dobe sa pracuje na jej ďalšom rozvoji. Aktívnymi sú v tomto smere najmä stúpenci chaos-mágie a jej odnoží.

Kybernetická mágia sa opiera o informačný model, ktorý sa v súčasnosti čoraz viac presadzuje aj vo fyzike. Jadrom tohto modelu je myšlienka, že každá energia pôsobí výhradne prostredníctvom informácií, ktoré jej určitým spôsobom „hovoria“, ako sa má chovať. Informácie ľahko prekonávajú hranice času i priestoru, pretože samy osebe nemajú ani hmotu ani energiu. Mág je tu závislý na svojom „dobrom vzťahu“ s duchmi rovnako málo, ako na svojom energetickom potenciály. Akonáhle ovláda techniku vyvolávania a prenášania informácií, nepotrebuje žiadne vonkajšie prostriedky povzbudzujúce imagináciu a koncentráciu. Tento model vychádza z teórie morfogenetických polí, formulovanej biológom R. Sheldrakeom a operuje tiež s pojmom „informačného poľa“.

Operácie kybernetickej mágie nie sú aktami magickej imaginácie a vôle, ale sú ponímané ako „zaobchádzanie s informáciami“. Podľa tohto modelu je univerzum svojou podstatou stochastické. Mágia je chápaná ako súbor techník slúžiacich na vyvolanie „neurologickej búrky“ v mozgu, ktorá spôsobí mikroskopické fluktuácie vo svete, vedúce eventuálne k značným zmenám v súlade s mágovou vôľou.[12]

Zaujímavosťou informačného modelu je, že podľa niektorých mágov: „Existujú náznaky toho, že kybernetický model ústi naspäť do modelu démonologického. ... Jednotlivé informačné polia sa po čase môžu stať seba-organizujúce v takom rozsahu, že ich vnímame ako autonómne entity – duchov.“

Splývanie modelov v súčasnej mágii

Ako už bolo naznačené, v modernej mágii dochádza k splývaniu jednotlivých modelov do viac alebo menej konzistentných celkov. Mágov zastávajúcich výhradne jednu z načrtnutých koncepcií je pomerne málo. Prevláda názor prezentovaný P. Hineom: „Zatiaľčo niektorí mágovia majú tendenciu upínať sa na jeden obľúbený model, je užitočné sa medzi nimi pohybovať v závislosti od objasňovanej situácie. Niektoré z modelov majú výraznejšiu ‚objasňujúcu’ silu pri istých aspektoch mágie, než pri iných. Rozhodne najstarší démonologický koncept dokáže objasniť takmer každý aspekt mágie. Psychologický model je užitočný pri nazeraní magického ako osobnostného rozvoja, no naráža na problémy, ak má objasniť fenomény ako napr. očarovanie západného človeka domorodým šamanom, ak tento človek: a) neverí na mágiu, b) nevidel šamana, ktorý ho očaroval, c) a predsa sa u neho vyskytli následky očarovania. Ak sa zameriate na užívanie výhradne jedného magického modelu, univerzum vám skôr, či neskôr predloží niečo, čo sa mu bude vymykať.“

 


Poznámky

[10] Učenie o čakrách, práne a pod.

[11] Aj keď je tento model v súčasnosti najviac preferovaný, jeho slabinou je práve nedefinovanie jeho pôsobiaceho mechanizmu.

[12] Kybernetická mágia sa tu opiera o fyzikálnu teóriu chaosu a známu „hypotézu motýľa“.

 

Předchozí strana   Zpět do nadřazené sekce Chaos Magick for Morons ™  

Vytisknout Vytisknout

Naposled přidané články

Copyright © ChaoSpace 2001-2017