Úvodní strana / Články / Odkazy
Fotky / Downloadz /

  Zpět do nadřazené sekce Články  

Vytisknout Vytisknout

J.K. Karlos

Kroky z tieňa

Predstavte si nasledúcu scénu: Začíname s mágiou a rozhodneme pre nejakú konkrétnu magickú aktivitu. Snažíme sa ako blázni, vykonali sme všetky potrebné obrady a rituály a náš zámer je na sto percent podložený úmyslom. A ... nič.

Napadá mi nasledujúce prirovnanie: Kúpil som si novú mikrovlnku. Prečítal som návod a naštudoval som si v kuchárskej knihe ten najlepší recept. Mám úmysel (a hlad) a dokonca som ju zapojil aj do elektriny (čo sa mimochodom nikde v návode nepísalo), ale... nejde to. Nikto mi totiž nepovedal, že výrobok treba pred použitím vybrať z krabice.

Zdá sa vám to hlúpe? Mne tiež.

Rovnako je na tom človek, ktorý prvýkrát skúša vstúpiť na nepreskúmanú pôdu mágie. Nikto mu nepovie, čo má robiť. Nikto ho neupozorní na zdanlivo nepodstatné maličkosti, ktoré sú však podstatné o dosť viac. A teraz prichádza najdôležitejšia veta: Nikto ho na to ani upozorniť nemôže. Vlastná magická cesta totiž prináša vlastné úskalia ktoré sú nikým iným nepoznané a stopercentne originálne. To znamená, že sa s nimi musíme vysporiadať sami.

Čo nás nezabije, to nás posilní (Nietzsche) - zostáva aj naďalej bojovým heslom číslo jeden. V zúfalosti, akú môže vyvolať len neúspech, človek pochopí zákonitosti svojho sveta. A príde na to, že tá krabica sa dá možno aj otvoriť. Treba len prísť na to, ako.

Človek akoby stál spočiatku v tieni. Izolovaný od akéhokoľvek svetla poznania. Iste, stačí spraviť krok tým správnym smerom a zázraky sa môžu diať. To je predsa v pohode nie? Netešme sa tak veľmi a tak nahlas. Tie tiene sú totiž dva.

Ak by som mal nejaké číslo považovať za "magické", určite by to bolo číslo dva. Nebudem teraz rozoberať, prečo je tomu tak, zoberme to pre tentokrát ako pomocný fakt.

Takže máme dva tiene dopadajúce na našu vystrašenú bytosť, ktorá sa práve spamätáva z objavovania vlastnej magickej cesty.

Prvý tieň je tmavší. Je to tieň samého seba.

Aby človek mohol ísť ďalej, musí ho "prinútiť k poslušnosti". Nebude sa tu jednať o prekračovanie vlastného tieňa a prekonávanie samého seba. O tom by sme sa viac dozvedeli na predolympíjskej príprave ale nie tu. Prekonať samého seba je síce lákavá predstava, no pre tentokrát ju minieme bez povšimnutia, ako pre náš účel nelukratívnu.

To, o čom tu v stručnosti pojednám sa dá prirovnať k tomu, že sa nebudeme snažiť za každú cenu poraziť svojho súpera, ale zoberieme ho na pivo a spoločnými silami dosiahneme (náš) vytúžený cieľ. Zobrať svoj tieň ako neodeliteľnú súčasť nášho ja je pre harmonické fungovanie mágie nevyhnutné. Keď sa totiž vysporiadame aj so svojou temnejšou (slabšou, ...) stránkou, neznamená to, že nad nami zvíťazí. Práve naopak. Ja som predsa pánom svojho sveta. Veci sa dejú tak, ako chceme my a každý, kto nám nahovára niečo iné (fatalistické a náboženské kecy o "cudzom" riadení) nevie, o čom hovorí. Vlastne vie - hovorí totiž o sebe. Taký človek zvyčajne nemá ani trochu síl vziať život do vlastných rúk.

To, čo nám vadí na druhých, v skutočnosti nemôžeme odpustiť sami sebe. - Neuvedomujeme si, že vonkajší svet je len odrazom, tieňom toho vnútorného.

S novou silou sa pozrime na nový svet. Náš svet. A v tej chvíli si uvedomíme, že nestojíme vo vlastnom tieni, ale náš tieň je len naším (nedokonalým) obrazom. Už nikdy si nič nebudeme vyčítať a so vztýčenou hlavou môžeme smelo vykročiť kam chcete.

Druhý tieň je väčší. Je to tieň okolitého sveta.

Podľa zákonu akcia a reakcie to samozrejme priamo súvisí s tým, o čom som písal pred chvíľou. Je to všetko o tom istom s tým malým rozdielom, že ak chceme vyvolávať zmeny aj vo "vonkajšom" prostredí, musíme ho najprv akceptovať ako suverénny systém fungujúci nezávisle na nás. Zdá sa, že touto vetou som poprel celý predchádzajúci odstavec ale nieje tomu tak. Prejav vlastnej vôle nemôžeme zo žiadneho systému úplne odstrániť.

Stále platí: Čo nevidím, to nieje.- A preto, to čo vidím sa ma bezprostredne týka. Systém funguje nezávisle na nás v našej neprítomnosti. Vtedy, keď myslíme na niečo úplne iné. Keď nevidíme ľudí, ktorých vzťahy sa aj napriek tomu naďalej formujú. Začne sa nás to týkať až vtedy, keď sa stretnete po rokoch s bývalou spolužiačkou a tá vám porozpráva ako sa vydala, koľko má detí a pod.

To je ten tieň, z ktorého vystúpiť nemôžeme. Je totiž taký veľký, že nikdy by sme sa nedostali na jeho okraj. Udalosti sa dejú stále, neustále (ak pripúšťame existenciu času) a s tým už zdanlivo nič nemôžme robiť. Omyl. Treba len spraviť to, čo v prípade minulom. Využiť všetko dianie okolo vo vlastný prospech.

Až keď sa "stotožníme" s celým svetom, môžeme "vidieť" naraz celý svet. A vtedy rozlíšime to čo sa nás týka od toho, čo je nám ľahostajné. Tieň získa príjemnú farbu a v páľave horúceho dňa nám bude poskytovať blahodárny chládok.

"Tiene" sú nevyhnutné pre harmonické fungovanie vecí za hranicami "bežnej" reality, mágiu nevynímajúc. Veď nakoniec, pri každom svetle vzniká aj tieň. Neznamená to, že sa musíme zmieriť s niečím zlým. Človek úprimne rozhodnutý by sa na svojej ceste nemal zmieriť s ničím a stále kráčať ďalej. A ľahšie sa kráča, keď z cesty prejdete na trávu, než by ste nadávali na tvrdosť cesty a nechali sa tým brzdiť.

Na záver by som chcel už len dodať, že tak ako vo všetkých prípadoch aj v tejto časti sa jedná o osobnú vizualizáciu založenú na osobnej skúsenosti, čo má za následok jej neuniverzalitu v rámci jednotlivých individuálnych systémov. Robím to, pre čo som sa rozhodol. Pomenúvam problém a vravím čo treba spraviť, kam treba smerovať. V žiadnom prípade by som si nedovolil diktovať niekomu ako to treba spraviť. V tomto smere mám úplne zviazané ruky, pretože konkretizácia nejakého postupu by mala za následok jej nefunkčnosť v individuálnych prípadoch (ako aj v prípadoch, že by ju niekto odmietol už na úrovni teoretickej). A písal by som tým pádom úplne zbytočne.

Individualita vlastnej cesty je nevyhnutnou podmienkou pre akýkoľvek rozvoj magických schopností. Ak sa rozhodnete, že tie svoje tiene prekročíte a necháte ich ďaleko za sebou tak nech sa páči. Je to predsa vaša konštrukcia. Nemyslím, si však, že toto je dôležité. Pozitívne výsledky sa dajú dosahovať na základe snahy. Nájsť cestu a smelo ňou kráčať.

A človeku, ktorý by nedokázal nájsť svoj vlastný smer práve ukazujem ten svoj.

 

  Zpět do nadřazené sekce Články  

Vytisknout Vytisknout

Naposled přidané články

Copyright © ChaoSpace 2001-2017