Úvodní strana / Články / Odkazy
Fotky / Downloadz /

Předchozí strana   Zpět do nadřazené sekce Chaos Magick for Morons ™   Následující strana

Vytisknout Vytisknout

Základné informácie o Chaos-mágii #2

Chaos-mágia ako odraz postmoderny v mágii

Vznik a vývoj chaos-mágie

Chaos-mágia prenikla na svetovú scénu z amerického kontinentu koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Jej rozšírenie je späté s prijatím teórie chaosu v matematických, fyzikálnych a ostatných vedných oboroch. Za zakladateľov tohto prúdu sú považovaní P. CarrollR. Sherwin.

Takmer okamžite po publikovaní prvých Carrollových článkov v okultnom magazíne The New Equinox sa vznikajúcemu smeru začala venovať veľká pozornosť. Carroll zakladá vlastný magický rád s názvom Thanaterovy ilumináti (Illuminates of Thanateros) a čoskoro vychádza jeho dielo Liber Null & Psychonaut, ktoré formuluje základné princípy chaos-mágie a stáva sa jedným z najvplyvnejších diel o modernej mágii 20. storočia. Carroll svoj magický prúd prehlasuje za pokračovanie v myšlienkovom dedičstve A. O. SpareaA. Crowleyho, pričom však ich koncepty zasadzuje do širšieho rámca a prekrýva ich aj technikami šamanizmu, starovekej a stredovekej mágie, systémom Zlatého úsvitu, či naivným čarodejníctvom.

Základným východiskom chaos-mágie je zbavenie sa akéhokoľvek dogmatizmu a utilitárne využívanie magických alebo náboženských techník, pokým sa tieto ukazujú ako efektívne stimulanty viery. Známe Carrollovo krédo znie: „Predstieraj, pokým to nedosiahneš.“ Príslušník prúdu chaos-mágie môže teda voľne prechádzať všetkými systémami viery, pokým mu niektorá z nich ponúka potrebnú stimuláciu k jeho vôľovým výkonom. R. Sherwin píše: „Sformulovali sme pojem ‚chaos-mágia’, aby sme naznačili ľubovoľnosť univerza a jednotlivcov vo vzťahu s ním. Antitéza chaosu, kozmos, je univerzum úspešným mágom pre jeho zámery vhodne definované a táto definícia sa neustále prehliada, pričom môže byť pravidelne pozmeňovaná. Chaos je výrazom tejto filozofie a posilňuje ideu, že neexistuje žiadny trvalý model jednotlivcovho vzťahu k všetkému, čo on sám nie je.” Samotným náboženským alebo duchovným systémom tu teda nie je prisudzovaná objektívna platnosť a sú považované len za okruhy, v ktorých sa osobnosť mága voľne pohybuje. Za kľúčový je považovaný len pragmatický úžitok viery (napr. zvýšenie výkonu, uzdravenie sa a pod.), nie viera v platnosť dogiem spájajúcich sa s príslušným systémom. Spareov vplyv sa tu odráža najmä vo využívaní vytvorených alebo prevzatých prvkoch viery na aktivizáciu skrytých síl driemajúcich v ľudskom podvedomí. R. Sherwin objasňuje: „Keby existovalo niečo ako krédo chaosu, bolo by v nasledujúcich vetách: ‚Neverím ničomu. Viem, čo viem (gnosis) a postulujem teórie, ktoré môžu alebo nemusia, keď budú overené, vniknúť do systému prijatej viery. Nie sú žiadny bohovia či démoni s výnimkou tých, ktorých som stvoril sám pre seba. Vytváram a ničím vieru podľa jej užitočnosti.’“ Konštrukty, na podklade ktorých stúpenec chaos-mágie buduje svoju momentálnu osobnú vieru, nemusia mať nutne reálny základ. P. Hine, významný predstaviteľ chaos-mágie, o tom píše: „Na rozdiel od množstva magických systémov, ktoré sú všetky založené na určitej mýtickej alebo historicky odvodenej minulosti (ako Atlantída, Lemúria, Albion, atď.), chaos-mágia sa voľne inšpiruje science-fiction, kvantovou fyzikou a čímkoľvek iným, čo si jej praktici zvolia. Skôr než sa pokúšať obnoviť a udržiavať tradíciu vedúcu naspäť do minulosti a k bývalej sláve, je chaos-mágia prístupom umožňujúcim jedincovi využiť čokoľvek, čo považuje za vhodné ako dočasnú vieru, alebo systém symbolov. To na čom záleží je výsledok aký získate, nie ‚autenticita’ použitého systému.“ Príslušník prúdu chaos-mágie je teda úplne voľný vo výbere viery. Aj v rámci krátkeho časového úseku sa môže pohybovať v rozmedzí od materialistického presvedčenia po uctievanie staroegyptských božstiev, pričom využíva rôzne psychické kvality, aké tieto rozdielne presvedčenia v jeho psychike indukujú.

Človek v duálnom svete a koncepcia chaosu

Jedným z kľúčových prvkov chaos-mágie je koncepcia chaosu a chápanie postavenia indivídua vo svete. V duálnom svete existuje jediný bod, v ktorom protiklady splývajú a týmto bodom je Kia,[9] ako jednota vôle a vnímania. Carroll píše: „Existuje istá súčasť človeka, ktorá je vo svojej podstate jednotná, aj keď ju takto myseľ nedokáže vnímať. Človek sa pociťuje ako centrum vôle i percepcie. Tieto nie sú oddelené, mysli sa týmto spôsobom iba javia. Jednota, ktorá v mysli vyvstáva pri uplatňovanie dvojitej funkcie vôle a percepcie, je mágmi nazývaná Kia. Niekedy býva označovaná aj ako duch, duša alebo životná sila. Kia nemôže byť prežívaná priamo, pretože je základom vedomia (alebo skúsenosti), a ako taká nemá žiadne kvality, ktorých by sa myseľ mohla zachytiť. Kia je vedomie, neuchopiteľné ‚Ja’, ktoré vytvára seba-uvedomovanie, ale zdá sa, že nepozostáva z ničoho samého o sebe. ... Mágia sa zaoberá umožňovaním väčšej miery slobody a flexibility Kia, ako aj poskytovaním prostriedkov, vďaka ktorým môže manifestovať svoju okultnú moc. Kia ovplýva magickou mocou, pretože je fragmentom mohutnej životnej sily univerza.“

Idea Kia úzko súvisí s koncepciou chaosu. Duálna myseľ rozlišujúca bytie a konanie nedokáže, podľa Carrolla, objasniť ako veci existujú, ani to, akým spôsobom môže jedna vec spôsobiť druhú. „‚Vec’ zodpovedajúca za vznik a nepretržitú pôsobnosť vecí je mágmi nazývaná chaos. Môže byť tiež označená ako Boh alebo Tao, no pomenovanie chaos je prakticky bez významu, oslobodené od detských, antropomorfických predstáv náboženstiev.” Chaos je tu tiež chápaný ako sila zvyšujúca zložitosť univerza tým, že plodí štruktúry, ktoré neboli obsiahnuté v jeho prvotných súčastiach. Za príklad takéhoto plodenia uvádza Carroll vznik života z neživej hmoty. Najvýraznejšie sa chaos prejavuje v ľudskej životnej sile – v Kia a je teda koreňom vedomia. „Kia je len malým fragmentom ohromnej životnej sily univerza. Zahŕňa dva typy impulzov – vnárať sa do duality a unikať z nej. Kia sa bude nepretržite reinkarnovať, až pokým sa prvý z impulzov nevyčerpá. Druhý impulz je koreňom mystických snáh, jednota oslobodeného ducha s veľkým duchom. Stotožnením Kia s chaosom dochádza k rozpätiu vôle a vnímania do univerza a k magickému konaniu.“

Medzi chaos a bežnú realitu, ako aj medzi Kia a myseľ, vkladá koncepcia chaos-mágie tzv. „sféru éteru“. Táto je chápaná ako „sféra polovične utvorenej substancie“, pozostávajúca zo všetkých možností vyvrhnutých chaosom, ktoré sa ešte plne neuskutočnili. „Je to ‚médium’, skrze ktoré sa ‚ne-existujúci’ chaos premieta do ‚skutočných’ efektov.“ Práve zásahmi do sféry éteru, vyvolanými aplikáciou základných princípov chaos-mágie, je možné uskutočniť „veľmi nepravdepodobné a neočakávané udalosti“, čo znamená, že jednu z potenciálnych možností mág svojim konaním zmení na reálny efekt. Carroll teda mágiu poníma ako súbor postupov umožňujúcich manipuláciu so sférou éteru.

Základné princípy chaos-mágie

Podstata chaos-mágie sa zakladá na niekoľkých prvotných princípoch, ktoré všeobecne určujú jej prístup k samotnej magickej teórií i praxi. Sú to:

1) Odvrhnutie dogmatizmu Stúpenci chaos-mágie sa snažia vyhnúť akémukoľvek dogmatizmu, okrem prípadov, kedy je vyjadrenie dogmatizmu súčasťou dočasnej viery, v rámci systému ktorej sa pohybujú. Za vhodný postup vyhýbaniu sa závislosti na určitom dogmatickom systéme je považované časté striedanie presvedčenia. Doporučuje sa najmä striedanie protikladných ideí.

2) Zvrchovanosť osobnej skúsenosti Stúpenec chaos-mágie sa nemá spoliehať na nič, čo neoverí subjektívnou empíriou. Hierarchické usporiadanie obvyklé pre ostatné magické zoskupenia teda v prípade chaos-mágie neplatí.

3) Technická dokonalosť Vzťahuje sa najmä na dokonalé ovládanie psychologických techník seba-analýzy, ako aj na vynikajúcu znalosť systému, v rámci ktorého sa mág rozhodne pracovať.

4) Dekondíciovanie Jedným zo základných cieľov stúpenca chaos-mágie je dôkladná očista od presvedčení, postojov a fikcií, ktoré má o sebe, spoločnosti a svete. „Naše ego je zdaním stálej seba-súdržnosti, ktoré sa udržuje opakovaním rozdielov ‚čo som/čo nie som, čo mám rád/čo nemám rád’. Presvedčenia o jedincovej politickej príslušnosti, náboženstve, preferovanému pohlaviu, stupňa slobodnej vôle, rase, subkultúre atď., napomáhajú udržať zdanie stáleho Ja, zatiaľčo malé odchylky, kedy zatlačíme proti týmto stabilizujúcim súdom, nám dávajú pocit unikátnych individualít. Užívaním dekondičných cvičení rozširujeme trhliny našej konsenzuálnej reality, ktoré nám umožnia stať sa menej závislými na našich vierach a ego-fikciách a teda schopnými vyradiť ich alebo zmeniť, keď je to potrebné.“

5) Rôznorodosť prístupov Zatiaľčo tradičné prístupy k mágii od ašpiranta vyžadovali zvolenie jedného zo systémov a jeho striktné nasledovanie, perspektíva chaos-mágie je naklonená eklektickému prístupu. Mág tu môže voľne vyberať a kombinovať prvky z akýchkoľvek magických systémov, literatúry, televízie, náboženstiev, kultov atď. Tento prístup činí obtiažnym akýkoľvek usporiadaný opis praxe a techník chaos-mágie. Je možné z neho odvodiť, že v prípade chaos-mágie ide skôr o akúsi meta-mágiu, prípadne široký rámec zahŕňajúci všetky doterajšie magické i náboženské systémy. Nesnaží sa však o ich syntézu, ale z ich jednotlivých prvkov vytvára ľubovoľné kombinácie, u ktorých nemožno hovoriť o autenticite. Jediným ukazovateľom hodnoty takto vzniknutých konfigurácii je miera ich psychologickej účinnosti na individuálnu psychiku ich tvorcu.

6) Gnóza Slovom „gnóza“ sa v chaos-mágii označuje postup vedúci k zmeneným stavom vedomia, v rámci ktorých je možné magicky pôsobiť. V bežnom stave mysle je magické pôsobenie nemožné, vzhľadom k silnému vplyvu racionality. Na vyvolanie potrebných psychických stavov sa používajú dva základné spôsoby, označované ako: a) utlmujúci – zahŕňa napr. meditáciu, jógu, kontempláciu, zmyslovú depriváciu; b) excitujúci – zahŕňa spev, bubnovanie, tanec, emocionálne alebo sexuálne vzrušenie.

Šesť modov viery

Stúpencom chaos-mágie je doporučované cyklicky striedať, alebo náhodne voliť šesť modov viery, čím sa buduje flexibilita nazerania sveta a indivídua v ňom. Je však otázne, či v tomto prípade možno hovoriť o viere v pravom slova zmysle, keďže je táto vedome zvolená, po istom, dopredu vymedzenom, čase opustená a nahradená vierou inou, niekedy protikladnou. Šesť základných modov viery a ich charakteristiky vymedzené Carrollom, vyzerajú nasledovne:

1) Pohanstvo Bohovia sa prejavujú vo všetkom. V prírode, zvieratách, v kovoch i kameňoch. Každý boh inšpiruje k niečomu inému (láska, vojna, obchod a pod.) a nejest na svete veci, ktorá by nespadala pod kontrolu niektorého z bohov. Bohovia pochádzajú z chaosu a z bohov vyplývajú esencie všetkých vecí. Dobré je to, čo bohov teší, zlé to, čo ich hnevá. Niečo, čo jedného boha teší, môže druhého rozhnevať, takže o stálu priazeň bohov je treba dbať konaním invokácií a obetí, čím sa zaisťuje ich priazeň. Ak človek žije v stálej priazni svojho boha, po smrti splýva s jeho esenciou.

2) Monoteizmus Je len jeden Boh – stvoriteľ všetkého. Človeka vytvoril na svoj obraz a dal mu slobodnú vôľu rozlišovať dobré od zlého. Dobré je to, čo Bohu spôsobuje potešenie. Všetko, čo ho zarmucuje, je zlé. Po smrti sa Boh človeku odmení, alebo ho potrestá. Boh tiež vytvoril duchov so slobodnou vôľou. Niektorí z nich ostali anjelmi, iní sa stali démonmi. Prví človeka nabádajú k dobru, druhí pokúšajú ku zlu. Ak človek prestane činiť zlo, Boh bude potešený. Ak prestane činiť niečo, čo ho teší, ale Boh to zakázal, taktiež mu to spôsobí potešenie. Boha je možné žiadať o pomoc modlitbou, avšak k spoznaniu toho, čo je dobro a ako potešiť Boha, je potrebné podriadiť sa učeniu a autoritám náboženskej hierarchie, ktorú Boh ustanovil na zemi ako jedinú pravú.

3) Ateizmus Idea Boha alebo osobnej duše je nepotrebnou hypotézou a neexistujú žiadne fyzikálne náznaky, ktoré by v tomto smere nabádali k prieskumu. Pozornosť je treba venovať skutočným veciam. Univerzum i človek sú ťažko vysvetliteľné a plné ilúzií. Napr. slobodná vôľa je pravdepodobne len klam založený na chybe neuroelektro – biochemických spojív v mozgu. Zmyslom života je pôžitok a jeho zvyšovanie. Cenná je iba taká morálka alebo zákony, ktoré znemožňujú zasahovať ľuďom do ich pôžitkov. Až pokým nebude dokázaný opak platí, že smrťou všetko končí.

4) Nihilizmus Materiálna kauzalita je všetkým. Nie je nič, čo by veda nedokázala uspokojivo objasniť. Všetko je spôsobené kauzálnym pôsobením niečoho iného. Avšak celistvý svet sa javí byť náhodilým, ľubovoľným a bez zmyslu. Ľudia vedia, ako všetko pracuje, ale nevedia prečo. Univerzum sa stalo predvídateľným, ale nezmyselným. Po smrti zjavne neexistuje žiadny život osobnosti, ani ducha. Preto nie je žiadny dôvod k tomu, niečo konať, ale ani žiadny dôvod k odriekaniu si akéhokoľvek konania. Nejest slobodnej vôle. Jedinec musí byť tým, čím sa zrodil. Motivácia je len cestou zbavovania sa telesného alebo mozgového napätia. Nič nie je absolútne (dobro, zmysel, pravda), všetko povstáva z náhodilej štruktúry telesného mozgu. Človek sa snaží prežiť v komplexe chaotických síl. Z tohto komplexu sa zrodil a tento ho po určitom čase opäť zmení v ničotu.

5) Chaoizmus Platí zákonitosť „Ako hore, tak dole.“ Človek je v spojení s univerzom. Životná sila v človeku je životná sila univerza. Ľudská sféra éteru je univerzálnou sférou éteru. Hmota ľudského tela je hmotou univerza. Pre chaos nič nie je pravdivé, všetko je prípustné. Nekonečná energia chaosu je pre človeka obmedzená iba dualitou sveta v ktorom žije.

6) Poverčivosť Všetky fenomény povstávajú z jedného zdroja. Medzi podobnými vecami existuje tajomné prepojenie. Všetky takéto veci obsahujú rovnakú signatúru alebo esenciu – podieľajú sa na rovnakom duchu. Táto esencia – duch, môžu byť vyvolané manipuláciou s inými vecami nesúcimi rovnakú signatúru. Tajomné prepojenie vecí je možné využiť aj k vešteniu a divinácii. Pre človeka vlastniaceho „dešifrovací kľúč“, je každá vec znakom pre inú vec. Využitím týchto znalostí môže byť čokoľvek ovplyvnené pôsobením na niečo iné. Najmúdrejší zo všetkých sú tí ľudia, ktorí poznajú najhlbšie tajné prepojenia. Dokážu vysvetliť tajomné ešte tajomnejším. Morálka je súborom pravidiel zabraňujúcich vystaviť sa nešťastiu. Po smrti sa človek stáva takým tvorom, na ktorého sa spôsob jeho života najviac ponášal.

 


Poznámky

[9] Termín je vypožičaný zo Spareovej koncepcie.

 

Předchozí strana   Zpět do nadřazené sekce Chaos Magick for Morons ™   Následující strana

Vytisknout Vytisknout

Naposled přidané články

Copyright © ChaoSpace 2001-2017