Návrat Mágie a Reality show 1/3

Lialonth

Nasledujúca esej pojednáva o povahe dnešnej doby a zastáva tézu, že dochádza k výraznej zmene štruktúry nášho života, k opätovnému príklonu k mágii. Niektorí autori túto zmenu nazývajú Novým Aeonom. V prvej kapitole je toto tvrdenie podložené analýzou minulého a súčasného spoločenského diania, ako aj samotnej mágie. V druhej kapitole iba zdanlivo odbočíme a dotkneme sa fenoménu Reality show, kde načrtnem nové východiská jeho chápania. V poslednej tretej kapitole dochádza k spojeniu fenoménu Reality show a mágie vo svetle apokalyptických vízií.

1. Kapitola

Pre lepšie pochopenie nasledujúceho reťazca článkov odporúčam aspoň letmé oboznámenie sa s východiskami načrtnutými v mojej eseji Smrť pútnikov?, pretože na ne čiastočne nadväzujú a umožňujú tak lepší prienik a utvorenie si príslušného kontextu, k tu prezentovaným myšlienkam. Článok je však skoncipovaný tak, aby to nebolo nevyhnutné a bol možný pochopiť aj čisto bez doplnkových informácii na iných miestach. Podotýkam tiež, že v tejto eseji nadväzujem predovšetkým na myšlienkový odkaz filozofa V. Flussera, ktorý ďalej rozvíjam v techno-okultnom kontexte. Po toľkých predbežných poznámkach by sa už patrilo konečneprejsť aj k predmetu nášho skúmania.

Každým dňom sme čoraz viac obklopovaní svetom technických obrazov. Mnohí z nás si ešte pamätajú, ako sa naša krajina a hlavne väčšie mestá, zmenili už len za posledných 15 rokov. Pred tým bolo všetko akosi šedé : steny domov, noviny, časopisy, oblečenie, aj filmy. Dnes kričí všetko farbami, kam sa len pozrieme, každé volné miesto je vyplnené reklamou. Oproti technickým obrazom sa zdá realita šedá (to som si obzvlášť dobre uvedomil podvečernými prechádzkami vo vysvietenom New Yorku, kde z tienistej hmly mrakodrapov vystupovala iba žiara technických obrazov). Cesty kolujú nekonečné rady bilboardov, dopravných značiek, text v časopisoch tvorí hádam už len asi 40 % celkového obsahu, zvyšok sú obrazy, televízor sa stal dominantným faktorom vo vypĺňaní nášho volného času, internet, posielame si mms cez mobilné telefóny, pracujeme na počítači s ikonami, hráme videohry, pokračovať by sa dalo dlho. A to sú len príklady ako sa náš život zmenil za necelé dve dekády.

A teraz sa vráťme ešte viac do minulosti, stačí takých sto rokov späť a čo zbadáme ? Priam dva odlišné svety. S technickými obrazmi sme teda, či sa nám to páči, alebo nie, pevne vžití. To znamená, že tento obrazový charakter reality transformuje naše vnímanie skutočnosti novým spôsobom. Aká je povaha tohto zmeneného pohľadu na svet ? Je to otázka, s ktorou by sa mal zaoberať každý súčasný mág, miesto toho, aby väčšinu svojej pozornosti obracal k minulým, už neaktuálnym epistémam. Každá epocha má svoje vlastné nástrahy a ordálie, ktoré treba prekonať. Tým, že svoju pozornosť budeme obracať iba do minulosti a negovať prítomnosť, nebudeme schopný pochopiť tie súčasné a ani im čeliť.

Jedným z argumentov býva, že v súčasnej spoločnosti nenájdeme mágiu, naša doba je beznádejne konzumná, hmotárska, treba sa obrátiť do minulosti. Kto to ale tvrdí, ten sa k mágii ešte ani len nepriblížil. Ja zastávam opačný vektor názoru a tvrdím, že naša realita je magická ! Mágia sa do sveta znovu vrátila, dokonca nevídaným spôsobom narástla, už nie je spätá iba s tajnými chrámovými mystériami, ale je súčasťou nášho každodenného sveta, avšak vraví sa, že pod lampou je najväčšia tma. Vrátila preto, lebo jej obdobie už totiž na našej zemi bolo. Bolo to predhistorické obdobie, obdobie v ktorom bol hlavným vyjadrovacím prostriedkom práve obraz (jaskynné maľby, fresky, hieroglyfy a pod.). Avšak vynájdením lineárneho písma došlo k prekódovaniu predhistorického magického vedomia na historické, spočívajúce na lineárnom vnímaní času a logicko-pojmovom myslení. V súčasnosti sme však svedkami návratu obrazov do nášho sveta. Sme svedkami návratu mágie. Táto nová mágia sa ale výrazne odlišuje od tej starej, čo je dôvod, prečo skúmanie iba starej mágie nie je dostatočné, i keď môže byť dôležité. Touto problematikou sa budeme zaoberať ďalej.

Primitív sa pozeral na náš svet inak, ako ho vidíme dnes my, vnímal ho mýticky, magicky. Jeho poznávací aparát nebol logicko–pojmový, ale svet spoznával na základe emócii a zmyslovej predstavy. Tým konštruoval vnímanie reality obrazovými súvislosťami, čo mu umožňovalo svet spoznávať nie rozumovo, ale prežívať ho. Takýto spôsob poznávania možno sledovať ešte aj u malých detí, no nástupom do školy sa mení. Výrazný rozdiel spočíva v tom, že mýtický svet sa pôvodne nevydeľoval od sveta skutočného a preto nemohol byť chápaný ako jeho ideálna reprodukcia. V mýte človek bezprostredne žije. Mýtus nie je reflexiou života, ale týmto životom samotným. To znamená, že je predovšetkým formou prežívania sveta, žitým názorom. Mýtus je založený na emocionalite a preto je svojim spôsobom nákazlivý.

Naša psychická konštitúcia má zvláštnu schopnosť transformovať magické sily do symbolov a obrazov a opačne, symboly a obrazy na magické sily. Tieto sily sa akýmsi záhadným spôsobom personifikujú, pri koncentrácii na ne začínajú naberať rôzne tvary. Mág tak môže počas magickej evokácie, alebo mentálneho prieskumu komunikovať s rôznymi entitami. Na inej významovej rovine poznajú tento stav všetci ľudia. Touto rovinou je spánok a predovšetkým snívanie. Naše nevedomie, ktoré je počas spánku najaktívnejšie, komunikuje práve prostredníctvom symbolov. Sny majú predovšetkým povahu obrazov, vizuálnych zážitkov, ktoré sú samozrejme doprevádzané aj ďalšími zmyslovými dojmami. Pozorný človek, alebo cvičený mág vie spozorovať pri zaspávaní to štádium, pri ktorom dochádza k transformácii myšlienok do obrazov a pokiaľ dokáže v tomto stave udržať vedomú pozornosť, dochádza k bdelému sneniu. K podobným stavom dochádza aj po požití špecifických narkotik.

Predhistorický človek teda svet nespoznával na základe analytického, pojmové myslenia, ale jeho súvislosti spájal na základe zmyslovej predstavivosti, tak ako to od nás vyžaduje aj praktická mágia, na základe korešpondencií. Príklady takýchto reťazcov súvislostí v mágii môžu byť nasledovné :

Slnko – nedeľa – lev – sláva - zlato – srdce - slnečnica
Mars – utorok – červená – železo – cesnak – škorpión - energia

Tieto reťazce súvislosti nie sú vytvárané na základe rozumových, ale emocionálnych, zmyslových súvislostí. Jednou z prvých úloh praktického mága, je vycvičiť svoju imagináciu, ktorá zahŕňa schopnosť vizualizácie, akustickú, sluchovú, čuchovú a dotykovú predstavivosť. Táto imaginácia teda pozostáva z cvičenia zmyslov a nie rozumu, rozum býva skôr na prekážku : magický výcvik a prax sú založené na koncentrácii, teda na udržaní vnútorného ticha, ktoré by nemalo byť preťaté žiadnou rušivou myšlienkou.

Magická práca na emocionálnej a zmyslovo-obrazovej báze má teda mýtický charakter. Veľmi jednoduchý príklad : Pokiaľ chce operátor prostredníctvom mágie napr. prekonfigurovať a zvýrazniť niektorú svoju vlastnosť, napr. získať stabilnejší charakter, bude pracovať so silami zemského živlu, alebo so silami Saturna. Pracovať môže napr. tým spôsobom, že koncentráciou uchopí príslušnú korešpondenciu danej sily (pre Saturn napr. olovo), vcíti sa do danej kvality a čo najviac sa do nej vžije, pričom sa daná kvalita „otlačí do jeho duše“. Zároveň s tým sa u neho posilnia aj korešpondujúce vlastnosti prislúchajúce danej sile (pre Saturn napr. aj stabilnejší charakter). Magická prax teda nie je založená na logických súvislostiach, ako ich sprostredkováva bežný rozum, ale na základe zmyslových predstáv a emocionálnych súvislostí (korešpondencii).

Mýtické, magické vedomie však postupne zaniklo a transformovalo sa na pojmové, logické. M. Nakonečný uvádza : „...ľudské myslenie sa vyvíja od mýtu k logu, tj. od emociogenného, synkretického poznávania, k poznávaniu logickému, racionálnemu. Mýtické alebo tiež magické myslenie je chápané ako niečo historicky pôvodnejšieho...Mýtus je tak historickým predstupňom poznávania sprostredkovaného pojmovým, logickým myslením...“ (1., s. 196).

K tejto zmene došlo podľa V. Flussera na základe vynájdenia lineárneho písma (asi v 2 tisícročí p.n.l.), ktoré nahradilo obrazy. Toto pojmové, logické myslenie spočíva v tom, že z plôch abstrahujeme línie a zároveň vylučuje z fenoménov všetky magické dimenzie s výnimkou priamok. Zároveň s tým došlo aj k zmene vo vnímaní času. Predhistorický človek nevnímal čas tak, ako ho poznáme my, mýtus nie je historický ale večný, k vnímaniu času došlo teda až vynájdením lineárneho písma a vznikom historického vedomia.

Z daného vyplýva, že tieto dva výrazové kódy sa od seba výrazne odlišujú a inak štrukturalizujú naše vnímanie a prežívanie. Pokúsime sa to zhrnúť. Obrazový, mýtický charakter skutočnosti vytvára magické vedomie. V lineárnom kóde môžeme vysledovať príčinu a následok, avšak v obraze nemožno povedať, čo je príčinou čoho. Prvky v ňom sú usporiadané synchrónne, navzájom sa podmieňujú. Obraz má tú vlastnosť, že spája významy, ktoré na prvý pohľad nemajú žiadny kauzálny vzťah. Na obraze jeden prvok dáva význam druhému a získava od neho svoj vlastný význam. Je to interaktívny priestor, kde dochádza k vzájomnej výmene významov. A teraz sa pozrime ešte raz na fungovanie mágie. Základ magickej praxe je oboznámenie sa s korešpondenciami. Odrazom planetárnej sily Venuše je napr. ruža, ale zároveň aj ruža nás privádza k Venuši. Venuša teda dáva význam ruži a ruža dáva význam Venuši. To je magický charakter obrazu, ktorý však nemožno vysledovať v lineárnom kóde, kde možno presne vystopovať príčinu a jej následok. Na obraze rozumom nevieme zdôvodniť čo je príčinou čoho, deje sa tak na emocionálnej rovine.

Vznikom historického vedomia založenom na lineárnosti písma zároveň dochádza k postupnej anestézii magického vedomia, založenom na tradičných obrazoch, za ktorým sa skrýva mnoho dimenzií. Pojmy sú abstraktné, nemajú hĺbku. Tento konflikt možno vystopovať aj v dejinách, ako boj Kresťanstva (ktoré okrem iného silne potláčalo všetky prejavy mágie) oddaného textom (Písmo sväté), ktoré všemožne bojovalo proti pohanom, ktorí uctievali obrazy. Aj Islam zakazuje akékoľvek znázorňovanie Mohameda. Posledné udalosti vo svete v súvislosti s jeho karikatúrami, ktoré sa objavili najprv v dánskej tlači a reakcie moslimského sveta hovoria za všetko.

Súčasná doba však opätovne privádza k prevahe obrazového ponímania skutočnosti. Technické obrazy postupne získavajú nadvládu. Zároveň s tým dochádza k znovuzrodeniu mágie. A teraz sa pozrime ako funguje toto magické univerzum založené na technických obrazoch. Dnes sa celé fungovanie spoločnosti transformuje do obrazového charakteru a to vo všetkých sférach. Tieto sféry sú navzájom prepojené a celý svet sa tak stáva sieťou kanálov, ktoré sa vzájomne podmieňujú a zároveň vyživujú svojou energiou. Významové roviny sú v obraze prepletené a skôr než logicky pôsobia synchrónne. V. Flusser uvádza príklad : „Fotografia pristátia na Mesiaci sa napr. môže dostať z astronomického časopisu na americký konzulát, odtiaľ na plagát propagujúci cigarety a odtiaľ konečne na umeleckú výstavu. Podstatné je, že každý takýto presun do iného kanálu dodá fotografii nový význam : Vedecký význam sa mení na politický, politický na komerční, komerční na umelecký...“ (2., str. 48). Nepripomína vám tento princíp hádam fungovanie korešpondencii v mágii ? Pristátie na mesiaci ovplyvní predaj cigariet. Nemá to žiadnu logickú súvislosť, tak isto ako aj vciťovanie sa do sily Saturna vo forme olova, ktorá na základe korešpondencií u vás zvýrazni príslušnú rysu stabilnejšieho charakteru. Platí tu teda ten istý magický princíp. Avšak až na to, že zatiaľ čo v starej mágii boli korešpondencie všeobecne ustálené a dalo sa na ne relatívne spoliehať, v novej mágii sú dynamické a neustále sa nevyspytateľne chaoticky menia. Z toho dôvodu som už v článku Smrť Pútnikov ? v súvislosti so psycholingvistickou koncepciou upozorňoval na to, že klasické ponímanie korešpondencii sa ruší.

A teraz sa dostávame pre nás k nanajvýš dôležitému poznatku. : táto nová mágia má inú povahu, ako mágia založená na tradičných obrazoch, ktoré vytváral človek. Nie je totiž ľudská ! Nová mágia je založená na technických obrazoch. Technické obrazy nevytvára človek, ale vstupuje tu nový medzičlánok – technika (non humans). Tento neľudský faktor je riadený programom. Rozdiel medzi starou a novou mágiou je teda v tom, že predhistorická mágia je ritualizáciou modelov nazvaných mýtus, zatiaľ čo nová mágia je ritualizáciou modelov nazývaných program.

Nový level mágie si od nás vyžaduje jej nové chápanie, ako aj „upgrade-ovať“ ponímanie samotného mága a jeho praxe. Pokiaľ chceme čeliť neľudským silám, ktoré stoja mimo dobro a zlo a iných ľudských kategórií, musíme aj my stratiť našu ľudskosť, v zmysle jej tradičného chápania. Nový mág v sebe nesmie obsahovať ani úlomok z pút spoločnosti, z ktorých sa snaží uniknúť. Iba tak môže vytvoriť dostatočne silný odpor. Na rozdiel od starého mága, ktorý sa usiloval o reintegráciu, úlohou nového mága je deintegrácia - zničotnieť sa, vymazať sa z programu (štádiu deintegrácie by ale mala predchádzať dostatočná reintegrácia). Umenie vymazať sa z programu je kľúč Mágie Nového Aeonu. Ako toho dosiahnuť, je jedným zo skutočných magických mystérií súčasnosti .

Použitá literatúra:

1.Nakonečný M. : Lexikon mágie, Vodnář, Praha1997
2.Flusser V. : Za filosofii fotografie, Hynek, Praha 1994