NOVÉ PSYCHOLOGICKÉ MODELY MÁGIE

Úryvek

Kompletní clánek je uložen jako PDF dokument na této adrese.

Jozef Karika

Vieš čo je jednou z najväčších nočných môr veľkej časti praktikov pracujúcich so sigilárnou mágiou? To, že sa zistí, že neexistuje žiadne kúzelné nevedomie, žiadna mocná hlbinná myseľ, nič také. Tak ako to tvrdí napríklad diskurzívna psychológia. A tento čas je, podľa všetkého, blízko. Zatiaľ čo ideologické opory našeho konceptu - Freud, Jung a Horneyová považujú za najzávažnejšie faktory určujúce ľudské chovanie faktory nevedomé, niektorí ich súčasníci, ale predovšetkým významní modernejší psychológovia, napr. Adler, Fromm, Sullivan, Maslow, Rogers, Binswanger, Boss, Lewin, Kelly, Allport, Sheldon, Cattell, Eysenck, Skinner, Miller, Dollard a Bandura, koncept nevedomia buď úplne odmietajú, chápu ho iba ako mierny determinant, alebo považujú nevedomé motívy za významné iba pri determinácii psychopatológie či narušeného chovania. (Teoretické práce Freuda, Horneyovej a z veľkej časti i Junga -tj. práce prisudzujúce nevedomiu zásadný význam-, sú rozhodujúcou mierou postavené na psychologických ťažkostiach a skúmaniach problematických osobností, neurotikov, hysterických žien a pod.) Zatiaľ čo Freud prirovnáva vedomie iba ku špičke ľadovca (nevedomie), Adler podáva realistickejšie prirovnanie nevedomia ako koreňov stromu, ktorého viditeľná časť (vedomie) je podstatne väčšia.

Samozrejme všetci vieme, alebo by sme mali vedieť, že objasnenie pôsobenia sigíl pomocou psychoanalytického modelu nevedomia, či hlbinnej mysle je iba konštrukciou; ako také nič neobjasňuje a jeho úloha je iba pomocná. Avšak toto „iba“ sa môže ukázať ako zásadné a nevyhnutné pre ten správny pocit, aký pri práci so sigilárnou mágiou musíš cítiť.

Predstava divocha tancom privolávajúceho dážď je pre nás skoro absolútne magicky neuchopiteľná, pretože chýba dostatočné pomocné (a racionálne) spojivo, ktoré by nám pri podobných pokusoch aspoň z časti milosrdne ubralo z vedomia, že sa správame ako idioti a že náš pokus privolať poskakovaním dážď je vyložene trápny.

Zato práca s našimi sigilami nám pripadá menej trápna, pretože existuje aspoň čiastočná racionálna opora, pomocou kontúr ktorej sa pri sigilárnej praxi cítime menej ako blbci a viacej ako mágovia. Teraz, skutočne si myslíš, že za dvesto rokov, keď bude idea podvedomia dávno prekonaným a smiešnym konceptom, ako sa teraz nám javí napríklad koncept elektro-magnetickej fluidálnej mágie 19. storočia, bude pozorovateľ vidieť nejaký zásadný rozdiel medzi tancom divocha za účelom privolania dažďa a vyhonením si vtáka nad nakresleným obrázkom s cieľom získať rýchlu hotovosť? Možno áno, ten tanec je aspoň o niečo dôstojnejší a možno pri ňom argumentovať mentálnym záberom divocha, ako i tým, že je súčasťou kmeňového folklóru.

...

Kompletní clánek je uložen jako PDF dokument na této adrese.