Články  

 Vytisknout

Joseph Maxx 555

Urániánska barbarčina a používanie barbarských jazykov

(výňatok z Corpus Fecundi)

Mágia jazyka

Jazyk a mágia sú navzájom tak prepletené, že fráza „magické slovo“ vstúpila do ríše mémov našej každodennej kultúry už v dávnej dobe. Magické slová alebo jazyky, podobne ako samotná mágia sa považovali za „starobylé artefakty“ zašlej éry.

To, že hovorené slovo je nenahraditeľným nástrojom mágie je neodškriepiteľné. Dôvody stojace v pozadí tohto faktu nie sú až také zrejmé, ale to je za hranicami tejto monografie. Obyčajne volím vždy psychologické vysvetlenie – tým, ktorých táto oblasť zaujíma odporúčam diela Richarda Bandlera, pôvodcu neurolingvistického programovania.  

V posledných desaťročiach zažil okultný svet vznik nového magického jazyka, vynárajúceho sa z víru mágie chaosu – Uraniánskej barbarčiny.

Uraniánčina a Henochiánčina

Uraniánska barbarčina je prijatý alebo chanelovaný jazyk v tom, že jej slovník bol vytvorený a stále je vytváraný) osobami v gnostickom tranze a nie procesmi prirodzeného jazykového vývinu (ako je to v prípade väčšiny bežných jazykov sveta) alebo intelektuálnymi konštrukciami (ako Tolkienova elfština alebo Klingonština zo Star Treku). Fakticky je nesprávne ju vôbec nazývať jazykom ako takým; lingvisti by ju definovali ako žargón. Ako taká nemá žiadnu vnútornú syntax, vetnú skladbu alebo pravidlá časovania, plurál alebo privlastňovací pád. Každé anglické (samozrejme i slovenské – pozn. prekl.) slovo má priamy ekvivalent; slová sa neodvodzujú z iných slov. Napríklad uraniánske slovo pre mágiu je L EVIFITH, ale slovo označujúce magika je BEJVAS.

Jej najbližší historický ekvivalent je Henochiánština, „anjelský“ jazyk, ktorý vytvoril Dr. John Dee a Edward Kelley (niektorí hovoria, že im bol zjavený) za čias kráľovnej Alžbety I. Henochiánsky jazyk vznikol pri jasnovideckých sedeniach, ktoré títo dvaja mágovia vykonávali počas niekoľkých rokov a viedli k vzniku Henochiánskeho systému mágie.

Objavili sa tvrdenia, že Henochiánčina je skutočným jazykom a nielen žargónom. V sprievodnom texte k Laycockovmu „Henochiánskemu slovníku“ autor, ktorý strávil mnoho rokov štúdiom tejto veci, nepodporuje toto tvrdenie, hoci existuje pár izolovaných prípadov, kedy sa niektoré slova javia ako odvodené z iných. Javí sa, ako by sa tento jazyk vyznačoval istou štruktúrou, to však môže byť výsledkom procesu, ktorým bol „prijímaný“: najprv získali sériu nezrozumiteľných fráz, za ktorými nasledoval anglický „preklad“. Významy rozličných slov sa určili priamym porovnávaním každého zodpovedajúceho textu. Tým pádom štruktúra istým spôsobom odráža angličtinu 16. storočia.

Niektoré slova končia dvoma alebo viacerými henochiánskymi ekvivalentmi odvodenými z rozličných textov, hoci mnoho slov nevykazuje žiadnu konzistenciu v textoch chanelovaných v rozličných obdobiach. Iné sa objavujú pravidelne a konzistentne v niekoľkých textoch; to je dôkazom, že texty boli prijaté z jedného bodu, rozšírenej magickej inteligencie. Niektoré henochiánske slová však zastupujú viac ako len jeden anglický ekvivalent. V Deeových pôvodných rukopisoch sú zjavné početné opravy a vložky (stále v evidencii britského múzea), ktoré naznačujú, že sa museli uskutočniť aspoň nejaké úpravy.

Podľa názoru pisateľa tohto článku nič z tohto nemusí mať vplyv na účinné využívanie akéhokoľvek magického jazyka. Napriek tomu strávia niektorí magici úžasné množstvo času a energie hádkami o „autenticite“ Henochiánčiny a hľadajú jej pôvod v pred-sanskritskej Indii alebo až v Atlantíde. Mág chaosu nemá dôvod zaoberať sa týmito žabomyšími vojnami. Je to práve proces používania barbarských jazykov, vďaka ktorému sú účinné, nie ich historický pôvod alebo jeho absencia.

Túto myšlienku razil Aleister Crowley v diele „Mágia v teórii a praxi“ (hoci tiež zaváhal, keď nazval Henochiánčinu „autentickým“ jazykom.) Citát z kapitoly IX:

„Preto nie je celkom isté, v čom spočíva účinnosť [barbarských] zaklínaní. Zvláštne mentálne vzrušenie potrebné pre tento akt možno vzbudiť vnímaním absurdity tohto procesu a vytrvaní v ňom, ako keď raz frater Perdurabo [Crowley] (na konci svojich magických zdrojov) recitoval “Z grónskych ľadových hôr” a získal výsledok.

Môžeme v každom prípade pripustiť, že dlhé reťazce impozantných slov, ktoré burácajú a kvília v mnohých zaklínaniach majú skutočný účinok pri pozdvihovaní magikovho vedomia do správnej výšky – že to dokážu by nemalo byť o nič zvláštnejšie ako fakt, že to dokáže hudba každého druhu.“ [kurzíva Crowley]

Skutočným cieľom barbarských zaklínadiel je odvrátiť vedomú myseľ a zamestnávať ju pokusmi dať zmysel slovám, ktorým nerozumie – trik mysle.

Vo väčšine historických magických jazykov existuje dogma týkajúca sa “správnej” výslovnosti rozličných slov – neúspech v tejto veci by mal údajne privodiť strašné následky. Keďže však málokedy existuje konsenzus ohľadom toho, čo je “správne”, dostávame sa do nekonečných diskusií. Pre mága chaosu nie je otázkou správnosť; platnosť spočíva len vo výsledku a v ničom inom. Nič nie je pravdivé a všetko je dovolené. Zdá sa, že dokonca i “stará garda” ako je vyššie citovaný Crowley by v podstate súhlasila.

S Henochiánštinou a démonskými menami Goetie (Šalamúnove kľúčiky) získava jazyk historický pôvod, ktorý mu dodáva auru „autenticity“. To je všetko v poriadku do tej miery, v akej to poskytuje pocit „pravosti“ pri práci. Pri mojich Henochiánskych experimentoch využívam navodenú posadnutosť vyslovovať každé slovo „správne“ (čo definujem ako dodržiavanie výslovnosti, o ktorej som sa pôvodne rozhodol, že je správna) ako nástroj meta –viery na posilnenie práce. Ale netrvám dogmaticky na tom, že moja verzia je tou správnou verziou.

Henochiánštine však chýbajú niektoré slová, ktoré by ju robili užitočnejšou pre vytváranie magických rituálov. Neexistuje tam napríklad slovo pre „mágiu“ alebo názvy planét. Aby sme boli spravodliví, takéto používanie ani nebolo cieľom jej tvorcov – v podstate celý jazyk bol „prijatý“ ako preklad deväťnástich henochiánskych „kľúčov“ alebo zaklínaní, každé zamerané pre konkrétny evokačný proces. Nebola tam žiadna alebo len veľmi malá zmienka o tom, že by sa jazyk mohol použiť aj inak, ako na recitáciu kľúčov. Okrem vlastných mien entít pozostáva celý slovník Henochiánštiny len zo slov, ktoré sa nachádzajú v textoch kľúčov, s malými výnimkami (mená „éterov“).

Praktikanti Henochiánštiny majú sklony k tradicionalizmu a k dodržiavaniu „presnosti“, takže každé rozšírenie slovníka alebo používanie na iné účely ako stanovili Dee a Kelley hraničí u nich so svätokrádežou. Rôzne pokusy prispôsobovať Henochiánštinu inému použitiu – napr. ako barbarský jazyk na všeobecné použitie – ako v sérii kníh Geralda Schuelera o Henochiánskej mágii, nepovažuje väčšina praktikantov tohto systému za „kanonické“ a „seriózni“ henochiánski učenci na ne hľadia posmešne.

Barbarská dekonštrukcia

Hoci Crowley a ostatní priznali, že sú to práve popevovanie „mimozemských“ jazykov a psychologické reakcie kondiciované v magikovi konkrétnymi zvukmi, ktoré dávajú barbarským jazykom ich magickú účinnosť, okultisti sa stále opierajú o súčasné rekonštrukcie „starobylých“ jazykov.

Používanie žargónu s konzistentými význammi slov umožňuje využívať mantrický efekt opakovania. Púhe bľabotanie niečoho, čo znie ako slová nie je to isté. Týmto sa odlišuje od glosolálie, alebo „hovorenia jazykmi“. Glosolália je hypnotický stav, keď je aktivované rečové centrum mozgu bez vedomej intervencie alebo úmyslu. Výsledný bľabot, hoci zdanlivo sleduje určité vzory nemá žiaden vnútorný význam. Ako zmenený stav vedomia je to užitočný nástroj, ale neumožňuje nabiť určité slová konzistentným a konkrétnym psychologickým efektom.

Bolo potrebné vytvoriť sadu slov, ktoré nenesú žiadnu podobnosť s ich anglickým (alebo akýmkoľvek iným) ekvivalentom, ku ktorej by sa dospelo magickým „chanelovaným“ procesom. Slová samotné sú potom nabité sigíliá a nesú „infekciu“ magickej sily. 

Uraniánsku barbarčinu pôvodne skoncipovali členovia britských Thanaterótovych iluminátov (IOT), najmä Peter Carroll a Ian Read. Myšlienkou bolo vytvoriť nový magický jazyk, nie nejaký založený na pochybných historických výpovediach a falošnej „autenticite“.

Väčšina slov z existujúceho UB slovníka bola vytvorená procesom nie nepodobným tomu, pri ktorom sa používa „hovoriaca tabuľka“ (Ouija™ tabuľka je najznámejší príklad). Účastníci začali s invokáciou božej formy Uranosa, boha stotožňovaného so samotnou mágiou. Potom sa točili v úzkych kruhoch, pokým sa nedostali do stavu gnóze prostredníctvom závrate, uchopili nástroj podobný veľkému hokejovému puku a pohybovali s ním po ploche pokrytej písmenami, pričom sa sústredili na anglické slovo a jeho význam.

Výsledkom je niekoľko stoviek slov, pokrývajúcich široké spektrum významov. Staré myšlienky ako bohyne a prvky sa miešajú so slovami pre Heisenbergov princíp neurčitosti a Planckovu konštantu. Vytvorili dokonca aj drobný žart – VULBUZO, čo znamená „Ráno nie je priateľom magika“.

Jeden dôležitý „lingvistický“ prvok pri zostavovaní UB syntaxe je, že ide o „prvotný venikulárny“ jazyk. Prvotný V znamená, že jeho syntax sa skladá jedine z „akčných“ slov – neexistuje tam žiadne „sú“ alebo „byť“; nie je tam žiadne „je“. Všetko je tým, čo robí, nie tým, čo je.

Lingvistická evolúcia

Zatiaľ čo v súčasnosti hrá IOT tak, aby im nik nevidel do kariet, väčšia časť propagácie v okultistickej komunite spočíva v rukách cechu AutonomatriX (AX) a rozličných sólo praktikantov. Je dostupná na niektorých počítačových sieťach a na internete. AX jazyk aktívne rozširuje, ich verzia je dostupná na ich www stránke.

Tu sa vynárajú niektoré dôležité otázky:

Kto „vlastní“ Uraniánsku barbarčinu? Hoci nie som žiaden právik, zdá sa mi nemožným registrovať niekoľko sto nezmyselných slov ako obchodné známky a podľa mojich vedomostí IOT ostentatívne ignoruje existenciu rôznych reprodukcií.

Ale kto potom rozhoduje o tom, čo je „oficiálna“ uraniánština? Samotná myšlienka hocičoho oficiálneho je anatémou pre chaotikov. To čo sa deje vyzerá, a možno je to prvýkrát v histórii jazyka, že UB sa vyvíja, rastie „organicky“ s rôznymi dodatkami, ktoré sa spájajú a s užívateľmi dosahujúcimi konsenzus prostredníctvom technológie počítačových sietí.

Mágovia chaosu zbierajú uraniánske slovíčka ako poštové známky, alebo skôr ako podliezavé karty „Magic: The Gathering“™. Pravidelné oznamy nových UB slov sa objavujú na stránkach internetových skupín a mailinglistoch venovaných mágii chaosu, spolu s metódami ich odvodenia a rituálneho využitia. Nové slová sa objavujú najmä preto, že vznikne ich potreba pre nejaký účel, pre ktorý sa nehodí žiadne už existujúce slovo.

Vypestuj si vlastný

Na získanie uraniánskeho slova možno použiť prakticky akúkoľvek metódu výberu. Existujú verejne prístupné postupy na využitie písmen zo scrabble, alebo v obchodoch dostupnej Ouija tabuľky, rovnakým spôsobom ako ju používali jej tvorcovia. Dôležité je, aby boli slová odvodzované v stave gnózy alebo rozšíreného magického vedomia.

Proces je podobný tomu, čo Austin Osman Spare popísal ako „Abecedu túžby“. V Spareho verzii sa v gnostickom tranze získajú sady glyfov so silným emocionálnym významom rovnakým spôsobom, ako sa odvodzujú sigíliá. To je ale znova predmet za hranicami tohto článku. Odkazujem čitateľa na Spareho práce ako aj práce Carrolla, Fratra U.D. a Kennetha Granta.

Kľúčovým prvkom je, aby bolo výsledné slovo nabité magickým úmyslom svojho tvorcu. Potom funguje rovnakým spôsobom ako talizman, je nositeľom významu a sily.

Sieťové prepojenie ľudí, ktorých vôľou je rozširovať slovnú zásobu Uraniánskej barbarčiny je veľmi dôležité, najmä ak sa prikláňate k paradigme „morfogenických polí“, vypracovanú Rupertom Sheldrakeom a ďalšími autormi ako funkčnému vysvetleniu paranormálnych javov (ja jej verím každý tretí deň, striedavo s psychologickým relativizmom a slepou vierou v bohov). Čím viac ľudí používa konkrétne UB slovo za tým istým účelom, tým viac magickej sily nadobúda. Očakávajte, že sa v blízkej budúcnosti bude objavovať stále viac užívateľských skupín a www skladísk (niektoré už začali v čase písania tohto článku).

Uraniánska barbarčina je dokonalým príkladom niečoho, čo sa rozvíja na zaplnenie evolučnej medzery. Keď nastal jej čas, objavila sa a rozšírila za obzory jej tvorcov, rozširovaná spôsobom, aký nikto netušil v čase jej vzniku. Je to tiež živý jazyk, nie starobylý a dávno mŕtvy. Tieto fakty z nej môžu urobiť najmagickejší zo všetkých známych magických jazykov.

XIQUAL JETOV BICOW NEKOZA JOACHABIM ULBANGWIS HUZAV DAO LEVIFITH! XIQUAL CHOYOFACHE!

 

preložil: Vibro

Převzato z portálu Magic World

 

   Články  

 Vytisknout