Vibro

MÁGIA CHAOSU

„Prejavený vesmír je len nepatrným ostrovčekom relatívneho poriadku, ležiacim v nekonečnom oceáne prvotného chaosu alebo možnosti. Navyše, tento bezhraničný chaos preniká každou škárou nášho ostrovu poriadku. Tento ostrov poriadku bol náhodne vyvrhnutý chaosom a napokon sa v ňom opäť rozpustí. Hoci je tento vesmír krajne nepravdepobnou udalosťou, raz sa musel vyskytnúť. My sami sme najusporiadanejšou známou štruktúrou tohoto ostrova, v samotnom jadre našej bytosti je však iskra toho samého chaosu, ktorá dáva vznikať ilúzii vesmíru. Je to táto iskra chaosu, ktorá nás oživuje a umožňuje nám robiť mágiu. Nemôžeme vnímať chaos priamo, pretože simultánne obsahuje opak všetkého, o čom sa môžeme domnievať že ním je. Môžeme však príležitostne zahliadnuť a využiť čiastočne sformovanú hmotu, ktorá má iba probabilistickú a neurčitú existenciu. Túto látku môžeme nazývať étermi.“

Peter J. Carroll, Liber null & Psychonaut

Mágia chaosu je jedna z najmladších a najprogresívnejšich foriem súčasnej mágie v západnom svete. Vyznačuje sa nedogmatickým prístupom ku všetkým tradíciám a snaží sa z okultnej praxe vyťažiť maximum, t.j. to, čo „funguje“. Rituály zbavené nefunkčných historických nánosov, oddeľovanie nekritického balastu a prežitkov, v neposlednej rade aj snaha o vysvetlenie vzťahov so silnými paradigmami súčasného sveta – náboženstvom a vedou, to všetko ponúka človeku vychovanému koncom 20. storočia prijateľný pohľad na okultno, v čase kedy sa materialistické vedecké koncepcie a rôzne ezoterické učenia pod rúškom tolerancie uškŕňajú jedna druhej za chrbtom.

Základnou črtou mágie chaosu je, že netvorí žiaden ucelený systém. Každá úspešná okultná škola, podobne ako náboženstvo má vytvorenú štruktúru, učenie, dogmy a pravidlá. Mágia chaosu poskytuje iba rámec, rámec činnosti adepta. Žiaden mág chaosu by nemal ustrnúť a začať si z neho vytvárať metafyzický systém. Jediný systém, ktorý si adept vytvára, je systém práce.

Mágovia chaosu neuznávajú hierarchiu, jediný oficiálny jestvujúci magický rád so stupňami, sú Thanaterótovi ilumináti. Objektom kritiky mnohých, pravým účelom založenia rádu, ktorého predstavitelia ho radšej nazývajú „pakt“ je však umožniť združovanie adeptov za účelom vzájomnej pomoci a spolupráci pri ich osobnom rozvoji.

Mágovia chaosu si voľne požičiavajú a využívajú techniky všetkých známych náboženstiev a magických škôl, bez toho aby sa zväzovali ich predpismi a dogmami. Tento zdanlivo alibistický prístup je však podmienený práve znalosťou toho, čo vystupuje ako dôležitý faktor úspešnosti magickej činnosti – viery (angl. belief). Možnosť „dočasnej zmeny“ viery ako pracovnej metódy je hádam najcharakteristickejším znakom mágie chaosu, ale skrýva zároveň aj najväčšie úskalia. Schopnosť vžívať sa do často paradoxnej viery v takom rozsahu, aby to prinášalo praktické výsledky vyžaduje okrem zapojenia špeciálnych techník aj istú dávku svetonázorového cynizmu, čoho je schopných len nemnoho otvorených myslí. Krédo, ktoré uvádza P.J. Carroll, jeden zo zakladateľov a prominentov mágie chaosu „fake it, till you make it“ voľne preložené ako „predstieraj, pokým to nedosiahneš“ poburuje všetkých tradicionalistov, ktorí radi prezentujú svoje pseudohistorické okultné prefabrikáty ako nemenné a hlboké pravdy duchovného sveta.

Mágia chaosu využíva najmä techniky sigilizácie, vrátane tzv. abecedy túžby, divinácie (veštenia), evokačných a invokačných rituálov a očarovania (čarodejníctvo).

Čo je cieľom mágie chaosu a akým spôsobom sa praktizuje?

Ako už bolo naznačené v úvode, mágia chaosu sa silno opiera o prax, pre väčšinu jej stúpencov ani neznamená nič iné. Neurčuje teda mágovi, čomu má veriť, ako sa má správať alebo o čo sa má usilovať. Jediné obmedzenia, ku ktorým je praktikant nabádaný, sú tie, ktoré podľa praktických skúsenosti zabraňujú rastu osobných schopností. Nádejnému adeptovi sa teda predpisujú určité techniky a cvičenia, ktoré slúžia na získanie kontroly nad vlastnou mysľou. Čím sú magické techniky zložitejšie, tým menej doslovných inštrukcií cvičenec nachádza. Okrem využívania techník iných škôl, sa silno doporučujú intuitívne úkony, či už pri tvorbe sigílií, konštruovaní rituálov alebo pomocných duchov (v mágii chaosu sa nazývajú servitori, do tejto kategórie spadajú aj známi elementáli) alebo pri ich samotnom vykonávaní.

Veľká pozornosť sa kladie práci s psychickým cenzorom. Psychický cenzor je tá časť našej mysle, ktorá obmedzuje a filtruje naše vnímanie reality. Okrem toho, že v bežnom živote pôsobí ako ochranný mechanizmus pri kritických situáciách, kedy jednoducho „vypína“ racionálnu časť našej mysle, zabraňuje aj zahlteniu našich zmyslov. Existujú techniky, ako obísť psychického cenzora napríklad v spánku, aby si človek ráno priniesol všetky spomienky zo snového alebo „astrálneho“ plánu, ktoré mu pomôžu pri lepšom poznávaní samého seba.

Tu sa dostávame k styčnému bodu s inými smermi modernej mágie, akým je napríklad učenie Aleistera Crowleyho. Podľa Crowleyho je najvyšším cieľom mágie „poznanie a komunikácia so svätým anjelom strážnym“, čo pragmaticky vykladá ako poznanie pravej vôle (true will). Keď prekoná rituálnym spôsobom hranicu, ktorá ho oddeľuje od jeho „magického alter ega“ ako sa niekedy pravá vôľa nazýva, dosiahne stav, kedy sa plnia všetky jeho priania a neexistujú prekážky pre napĺňanie jeho vôle. Poznanie samého seba, vedie k identifikácii jednotlivých častí ega, alebo skôr jednotlivých eg, čím sa mág chaosu dostáva bližšie ku svojej skutočnej podstate.

Pravá vôla je stelesnením Kia na Zemi. Koncepcia Kia, asi jediný metafyzický prehrešok mágie chaosu je prevzatá z učenia maliara a okultistu Austina Osmana Sparea, Crowleyho súčasníka. Spare po sebe nezachoval také objemné literárne dedičstvo, o to viac si ho však na jeho základe cenia obhajcovia individualizmu v mágii. Kia je zjednodušene povedané niečo ako čínske tao, pravé jadro našej bytosti, v mágii chaosu sa stotožnuje s onou iskrou, ako o tom hovorí aj úvodný úryvok.

Hoci u niektorých autorov môžeme nájsť odchylky, mágia chaosu popiera celistvosť človeka. Neexistuje niečo ako naša skutočná podstata, celá naša osobnosť sa skladá z rôznych vrstiev návykov a skúseností, ktoré sa na nás nalepili počas života a po ich odstránení (čo je principiálne nemožné) by nám nezostalo žiadne jadro, žiadne pravé ja. Schopnosť pretvárať svoju osobnosť, meniť ju a prispôsobovať jednotlivým potrebám magickej práce je ďalšou výraznou črtou mágie chaosu a nazýva sa metamorfóza.

Systém práce v mágii chaosu spočíva v prvom rade v zvládnutí techník magického tranzu, stavu mysle, ktorý umožňuje obchádzanie bežnej hladiny vedomia, ktorá nie je vhodná na pôsobenie v iných úrovniach. Magik si potom začne budovať svoj vlastný symbolický systém, na základe svojich skúseností a svojho poznania reality. Musí byť vždy otvorený novým podnetom a zdokonalovať používané techniky. Nemal by si natrvalo osvojovať žiadnu dogmu, pretože akákoľvek viera je obmedzujúca. To však neznamená odmietanie iných myšlienkových, náboženských alebo magických smerov. Jediné čo magik urobí je, že rozpozná ich užitočnosť a využije ich pri svojej práci pri dočasnej zmene viery – na dosiahnutie lepších výsledkov magickej práce.

Napísal: Vibro

Převzato z portálu Magic World