Úvodní strana / Články / Odkazy
Fotky / Downloadz /

  Zpět do nadřazené sekce Články   Následující strana

Vytisknout Vytisknout

Dave Lee

Mágia, extáza a cesta

Tá najposlednejšia vec, ktorú dokáže nejaký písaný text odovzdať, môže byť práve tá, ktorú chce čo najviac. Písanie samotné môže byť sériou gnóz a zo samotnej povahy procesu vyplýva, že nemôžem odovzdať tie najextatickejšie stavy, ktoré do tohto procesu vstupovali. Ako by predpovedala Gödelova teoréma, zdá sa, že aby sme mohli vypovedať všeobecné tvrdenia o mágii, musíme byť „mimo“ nej, v metarovine mágie. Mágia sa potom stane podmnožinou pisateľovho vedomia, definovaná určitými špecifikami. Aké sú tieto špecifiká?

* * *

Existencia mágie predpokladá rozličné veci, najzrejmejšou z nich je záležitosť kontroly. Mágia je definovaná ako: pôsobenie zmeny v súlade s vôľou, rozširovanie dosiahnuteľnej reality, cesta za mocou atď. Všetky tieto definície predpokladajú kontrolu ako ústrednú tému mágie. To je všetko pekné a dobré, ale ukazuje to, že mágia nemôže reagovať na otázky mimo sféry kontroly.

Toto sú otázky, ktoré sa obyčajne zlepia do mysticizmu a sú zaznávané alebo preklínané serióznymi magikmi. To je chyba, pretože polovica kvality našej skúsenosti závisí na našej schopnosti nechať veci plynúť, prestať sa trápiť, prestať kontrolovať a tešiť sa. Lionel Snell v prednáške z roku 1993 (thelémske sympózium, Oxford UK) sa zaoberal tým istým aspektom: nech je stupeň našej kontroly nad okolnosťami akýkoľvek, výsledok nás zaručene nepoteší. Na ilustráciu tejto duality použil tarotové tromfy mága a blázna. Mág reprezentuje kontrolu, blázon extázu. Mág chce mať dokonalú kontrolu nad celým univerzom, aby šlo všetko podľa plánu; blázon, mystik bezváhový stav slasti.

Medzi týmito extrémami sa odohráva všetka mágia. Extáza je základ gnóze; bez protiváhy sústredenej vôle skĺzne do zábavy bez akejkoľvek štruktúry. Kontrola je základom magických štruktúr, definuje vôľu jednotlivca v danej situácii, ale bez extázy nefunguje. Bez nádrže plnej gnózy sa magický vehikel nepohne.

Základné magické cvičenia budujú pevnosť a silnú vôľu. Ukončenie dobrého základného výcviku v mágii označuje človeka ako osobu, ktorá dokáže vytrvať keď veci začnú byť zdĺhavé, za pomoci čistej tvrdohlavosti. Táto sebadisciplína sa nachádza v dynamickom napätí s flexibilitou viery a spolu tvoria magikove kľúčové devízy.

* * *

Vezmime si jednu z definícií mágie: honba za mocou. Čo je mocou v kontexte mágie? Moc je schopnosť robiť veci. Čím viac „konskej sily“ alebo kilowattov má motor, tým viac práce môže vykonať v danom čase. Keď robíme mágiu, môžeme použiť fyzicky náročnú gnózu, akou je tanec, alebo dlhé bubnovanie a vytvoriť nejaké spojenie medzi našou upotenou prácou a našou magickou mocou. V našej astrálnej imaginácii sa môžeme vizualizovať ako rastieme, nafukujeme sa, pulzujeme, žiarime alebo praskáme určitým druhom magickej schopnosti.

Naša vizualizácia moci je v tomto prípade založená na predstavách fyzickej sily. Analógia magickej a fyzickej sily je extrémne obmedzená. Pridávanie práce do rituálu môže zlepšiť jeho magickú účinnosť len do tej miery, do akej prispieva k magickému tranzu alebo intenzite gnóze.

Dokonca pojem meradla intenzity pre gnózu môže byť zavádzajúci; môžeme sa dostať do pokušenia vydávať pocit fyzickej energie alebo samotnej extrémnej dezorientácie za gnózu a potom byť zmätený ak zlyhá naše čarovanie. Fyzická predstava magickej sily má ďalšiu nevýhodu: evokuje domnienku tlaku voči určitému odporu. Odpor, s ktorým sa dá pri mágii najčastejšie stretnúť je odpor čarodejníkovej vlastnej mysle a čím viac proti nej tlačí, tým silnejšie ona zatlačí naspäť.

Toto je paradox chtivosti výsledku a čarodejník musí použiť svoju chytrosť, aby ho obišiel a bol úspešný vo svojich očarovaniach. Takže rigoróznosť predstavuje hrozbu pre skutočnú účinnosť. Daoisti to vedeli. Moc je skôr v stave toku, kedy magik zľahka kĺže z jednej reality do druhej, svoj vesmír berie so sebou.

* * *

Preto môže byť mágia vnímaná ako cesta za silou prostredníctvom dynamického napätia medzi extázou a kontrolou. Je mnoho iných spôsobov ako definovať mágiu, ale ako už bolo povedané, všetky implikujú kontrolu.

Aké sú teda hranice mágie? Mnoho mágov chaosu má sklony zaujať stanovisko, že mágia = čarodejníctvo: t.j. ak nemá nejaký výsledok v konsenzuálnej realite, nie je to mágia ale mystika, alebo náboženstvo.

Aby sme uviedli protipríklad, prívrženci Thelemy, tak ako ju praktizuje OTO robia náboženstvo, mystiku a možno čarodejníctvo a to všetko zahrnú pod pojem mágia. Aby sme vyjasnili túto otázku, niekoľko definícií:

  1. Náboženstvo: súbor vier a metavier, ktoré hovoria definitívne veci o živote, etike, vesmíre, dokonalosti a tak dávajú svojim prívržencom pocit, že niekam patria;
  2. Mysticizmus: súbor filozofií a techník, určených na nadobudnutie extatického, unitárneho vedomia. Táto skúsenosť býva vyhľadávaná kvôli gnóze úplnosti, celistvosti, najvyššom vrchole skúsenosti, ako to nazval psychológ Abraham Maslow. Je vyhľadávaná kvôli nej samej, hoci jej nadobudnutie vedie vždy k revízii vlastnej identity. Unitárne vedomie sa môže stotožniť so skúsenosťou nelokálnej kvantovej mysle, bezpodmienečného vedomia;
  3. Čarodejníctvo: Uskutočňovanie vecí v konsenzuálnej realite v súlade s vôľou.
  4. Sebatransformácia: Uskutočňovanie vecí vo vedomí v súlade s vôľou.

* * *

Táto posledná kategória nám spôsobuje problémy. Tento typ mágie definuje Pete Carroll ako ilumináciu, ktorú podraďuje pod očarovanie ako očarovanie samého seba. Ak však raz začneme hovoriť o zmenách v nás samých, hovoríme o stavoch vedomia, ktoré môžu operovať na iných stavoch vedomia.

Operujúci stav znie podozrivo ako svätý anjel strážny, ak načrieme do obvyklých metafyzických asociácií spojených s týmto konceptom a ak požadovaný výsledok iluminačnej mágie je otvorenosť extatickým stavom, potom by to bol mysticizmus, však? Tieto námety sú ďalej rozvádzané v Chaotopii!. Takže, aké sú naše definície mágie?

* * *

Vytesávanie šelmy

Mágia je ako multidimenzionálna entita, koncept tak široký, že sa dotýka všetkého. Samotná jej povaha spôsobuje, že väčšina je ukrytá v doméne tajomstiev, večne hľadaná putujúcou mysľou. Systém je súbor štruktúr v rámci tohto neuchopiteľného hyperpovrchu, Eón je jej prierezom.

Neexistuje absolútne uspokojivý systém, metasystém alebo meta-metasystém. Kniha o mágii je prinajlepšom ohodnotenie techniky zabalené do uveriteľného metamodelu. Všetci vedieme rez šelmou v uhle, ktorý je určovaný našimi posadnutosťami a to je presne to čo budem robiť. Otázka ktorú si kladiem keď narazím na teóriu je: Aký úžitok z nej môžem získať?

* * *

Mágia je jemným umením s malým percentom úspechu, aspoň spočiatku. Motivácia na jej vykonávanie nie je bežná; vo všeobecnosti, ak môžem urobiť niečo bez mágie, urobím to. Mágia rozširuje tvoje hranice, dáva ti zmysel a inteligenciu do života, umožňuje vytvorenie účelu. Celý čas si vyberáme vlastné svety; potvrdzujeme alebo popierame také alebo onaké fakty, mnohokrát denne. Magik je opatrný keď to robí – je to presne o tom, ako udržiavame pokope našu realitu.

Či už vedome alebo nie, vždy si vyberáme viery. Rozprávame si príbehy o tom, kto sme a v akom vzťahu k nám je svet. Mágovia chaosu používajú akýkoľvek systém, ktorý im v danom čase umožňuje a uľahčuje mágiu.

Vo všeobecnosti, viera sa opotrebuje, keď sa vnútorný kritik obuje do jej chýb a medzier. Toto čiastočne vysvetľuje fenomén začiatočníckeho šťastia v mágii – keď som prvýkrát začal robiť čarodejníctvo, zažil som veľkú sériu úspechov. Potom sa skončili. Chvíľu mi trvalo, kým mi došlo, že som prerazil svoju naivitu a musel som znova myslieť (do čerta!), a prísť s novým posunom viery, ktorý by mi znova umožnil čarovať.

Sofistikovanosť môže byť osinou v zadku. Čím si viac tento proces uvedomujeme, účinky sa stávajú zrejmejšími a sme donútení vyberať si naše viery ešte opatrnejšie. To je moment, kedy získavame pevné názory na to, aké meta-viery zastávať, kedy si začíname budovať vlastnú chaotópiu. Chaotópia nie je utópia ani jej opak. Je tým, čo Austin Spare nazval chaos normálneho, videný iluminovaným okom – okom čarodejníka.

To je bod, kde môžeme povedať, že sme pochopili štruktúru našej pravej vôle. Vesmír, zamaskovaný za naše vlastné nevedomie/vyššiu myseľ nám podsúva obmedzenie ako to vyššie uvedené. Tieto krízy nám ponúkajú šancu uniknúť zo zastaralých referenčných rámcov k novým, kreatívnym prístupom.

Z hordy definícií mágie mám v súčasnosti najradšej túto: technológie organickej viery. Vytvára základ veľmi zovšeobecneného a zjednodušeného modelu magickej aktivity, využívajúc koncept organickej viery Austina Spareho.

1) VÝBER VÝSLEDKU ->
2) GNÓZA ->
3) ZAČLENENIE NOVEJ (ORGANICKEJ) VIERY ->
4) ÚČINOK ORGANICKEJ VIERY NA KONSENZUÁLNU REALITU

Opatrný a precízny výber výsledkov je životne dôležitý, ale techniky tohto výberu ležia v ríši bežnej psychológie. Gnóza znamená zmenený stav vedomia, čo je pravdepodobne známe každému čitateľovi tejto knihy.

Začlenenie organickej viery je husársky kúsok: mysli musia byť dodané parametre novej reality, o ktorú sa usilujeme spôsobom, ktorý nespôsobí konflikt s vierami už uloženými v podvedomí. Viera sa stáva organickou ak je predstavená nevedomej mysli kongruentným (vhodným) spôsobom, začlenená do fungujúcej paradigmy.

Mocná gnóza dokáže otriasť putami viery, ale mágiu kazí podvedomý odpor vyplývajúci z novej viery, pokiaľ na ňu myseľ nebola pripravená, takpovediac naolejovaná najpodnetnejším paradigmatickým posunom.

Keď zacielime na paradigmatický posun s jemnou presnosťou, zistíme, že sme schopní omnoho mocnejšej magickej aktivity, alebo dokážeme dosiahnuť rovnaký výsledok len s polovičnou námahou a dvojnásobným potešením.

Aby sme použili Spareovu frázu, uskutočňujeme naše vlastné posvätné zameranie, ktoré smeruje k bodu vo vedomí, ktoré v danom momente umožňuje mágiu. Nevedomý odpor je nepochybne najbežnejšou príčinou zlyhania mágie.

To robí z výberu viery dôležitú tému pre fungovanie alebo nefungovanie mágie.

Je to tiež oblasť, kde prebieha najviac sporov a tým pádom aj najzaujímavejší dôvod, prečo sa ďalej píšu knihy o mágii.

* * *

EXTÁZA a CESTA

Vyššie som uviedol koncept systému viery, ktorý sa opotrebúva. Je viac dôvodov, prečo sa tak deje, je to tiež mechanizmus, ktorý núti čarodejníka k tomu, aby sa vyvíjal. Čo to spôsobuje?

Phil Hine poukázal na fakt, že gnóza používaná na účely čarodejníctva má za následok preprogramovanie seba samého, i v prípade, ak sa použila predtým len na preprogramovanie konsenzuálnej reality (čarodejníctva).

Inými slovami magik je akumuláciou transpersonálnej gnózy prinútený revidovať koncepty týkajúce sa toho, čím je a čím sa chce stať.

Na vrchole jednoduchej hierarchie potrieb (Maslowovo členenie) leží tajomstvo, ktoré niektorí nazývajú prepletenou hierarchiou, ktorá generuje individuálne vedomie z kvantového pléna, z univerzálnej mysle.

Opakované skúsenosti vyšších stavov vedomia napokon vedú k zážitku paradoxného jadra vlastného bytia.

Myseľ si začne klásť otázky ako:

  • Prečo sa jednoducho nedostaneme do extázy, keď nám skončí pracovný deň?
  • Aký je pôvod individuálneho vedomia?
  • Prečo ego stále drísta tie svoje únavné monológy entity orientovanej na minulosť a čo s tým môžem robiť?

Príležitostný zákusok, v podobe peňazí navyše, sexu, osobnej moci a liečenia už viac neuspokojuje; všetko je zakalené pachuťou ega. Transformácia sa stáva naliehavou.

* * *

Pravá vôľa versus náhodná viera

Pete Carroll (v Liber Null, druhé vydanie) zápasí aby zapudil koncepciu pravej vôle v prospech náhodnej viery a popiera, že existuje nejaký usmerňujúci princíp pre rozhodovanie okrem vedomých alebo nevedomých impulzov. Aby človek mohol zakúšať a oceniť náhodnosť ako vodidlo pre konanie, Carroll doporučuje žitie podľa hracej kocky a cvičenia náhodnej viery.

Prečo je nám tak zle z nekonečných požiadaviek ega? Pripadá mi to ako ten prípad, čo sa označuje spojením úzkosť z voľby, paralýza, ktorú človek cíti keď je konfrontovaný s viacerými možnosťami. Je to jedna z endemických chorôb postmoderného sveta a liekom na ňu nie je znáhodňovanie viery alebo správania; to je len vzdanie sa bremena výberu.

Nemôžeš dosiahnuť oslobodenie od systému, kým ho používaš – znova Gödelova teoréma. Cvičenia náhodnej viery sú vynikajúce tréningové moduly; napomáhajú dekondiciovaniu. Zjavne nie sú základom pre bežný život a fakticky, tieto cvičenia majú tendenciu naučiť ta, aké sú tvoje skutočné hodnoty.

Takže, čo potrebujeme vedieť, aby sme mohli robiť rozhodnutia? Najprv musíme mať základ na uskutočnenie rozhodnutia. Inými slovami, potrebujeme poznať naše kritériá. Tie sa generalizujú do našich hodnôt., ktoré sú univerzálnejším druhom kritérií. Zadruhé potrebujeme poznať vzťah našich hodnôt a kritérií ku konkrétnemu rozhodnutiu, ktoré zvažujeme.

Tieto veci sa dajú poznať pri skombinovaní logiky a introspekcie. Čo treba zdôrazniť je fakt, že introspekčná časť procesu zahŕňa kontrolu signálov tvojho tela a pocitov, ktoré vznikajú pri skúmaní každej myšlienky; tvoja intuícia ti poskytne odpovede, keď si sa už naučil načúvať jej. Aby si okúsil takúto vec, skús nasledovné cvičenie:

Rozoznávanie kongruentných signálov

Zaujmi oddychovú polohu a spýtaj sa svojho nevedomia, či počúva. Pravdepodobne niečo ucítiš, to je kongruentný signál. Teraz si zopakuj želaciu vetu o pri ktorej máš pochybnosti alebo strach.

Možno zakúsiš odlišný pocit, čo môže byť nekongruentný signál. Experimentuj s rozličnými formuláciami želacej vety, pokým nepocítiš úplne odlišný pocit.

Ak si si istý, že toto je kongruentný signál, vytvoril si kongruentnú túžbu. Ak sa pridržiavaš týchto techník, je to pre teba ako prútikarenie.

* * *

Niektoré formy testovania kongruencie sú mocným nástrojom pre mágiu, pretože máš k dispozícii celú komisiu rôznych „ja“, kedykoľvek si potrebuješ ujasniť svoju vôľu.

Značne vágnou definíciou pravej vôle môže byť: hnacia sila stojaca za veľkolepým záberom tvojho života.

Pokiaľ však neveríš v deterministický vesmír (19. storočia), neexistuje priestor pre deterministickú predstavu osudu.

Vo svete ovládanom zmenou sa modus vyjadrenia tvoje pravej vôle musí nutne meniť.

Problém tejto definície spočíva v tom, že tento veľkolepý plán nemôžeš nikdy vyjadriť zreteľne, pretože samotná jeho artikulácia by obmedzovala tvoju schopnosť reakcie na nové situácie. Užitočná pracovná definícia pravej vôle je: vektorový súčet všetkých tvojich túžob v danom momente.

Táto definícia nepredpokladá nič o tvojom budúcom živote a môže ti ponúknuť iba momentku tvojej vôle, zamrznutú v čase. Táto „momentálna vôľa“ je však jediné, čo môžeš v ktoromkoľvek okamihu vedieť o svojej vôli; pre ten moment je to dokonalé. Túto formu môžeš získať použitím kongruentných signálov kedykoľvek to potrebuješ.

Horeuvedený typ procedúry zosúlaďuje vedomé a nevedomé túžby tým, že vyzýva k vyjadreniu nevedomé túžby. Výsledkom je značné posilnenie vlastnej intuície.

Stále viac a viac je potom možné riadiť svoj život situačným „pocitom“ – všetky informácie o rozhodnutiach sú uložené v telesných pocitoch, ak sa len človek naučí ich vykladať a dôverovať im. V rozličných štádiách magického vývoja je nevyhnutné, že aby človek dosiahol oslobodenie od minulých okolností a podmienok, ocitne sa úplne sám a v opozícii voči svetu.

Pozadie práce s vedomou a nevedomou kongruenciou dáva človeku silu istoty, ktorá mu umožní prijať svoju vlastnú strašlivú jedinečnosť, bremeno slobody, obludnú dušu.

* * *

Poznámka redaktora: Tento článok bol prevzatý z poslednej knihy Dava Leeho, CHAOTOPIA

Prevzaté z Kaos Magick Journal zv. 1 číslo 2 (1998)

* * *

Preložil: Vibro

Vibrův překlad jsme přebrali z MagicWorld

 

  Zpět do nadřazené sekce Články   Následující strana

Vytisknout Vytisknout

Naposled přidané články

Copyright © ChaoSpace 2001-2019